|
APRÍL
- MEDZINÁRODNÝ DEŇ TANCA (29. 4.) Slávi sa na celom svete od roku 1982. Poslaním Medzinárodného dňa tanca je zjednotiť všetky formy tanca a sláviť túto umeleckú formu, ktorá vďaka svojmu univerzálnemu jazyku prekračuje všetky politické, kultúrne či etnické bariéry. MAREC
- SVETOVÝ DEŇ DIVADLA PRE DETI A MLÁDEŽ (20. 3.) Po prvý raz sa oslavoval v roku 2001 ako výraz podpory práv detí a mládeže na voľný čas, ako uznanie ich práv na umelecké a kultúrneho obohacovanie sa, predovšetkým prostredníctvom divadelnej kultúry na základe rozhodnutia Medzinárodnej asociácie divadiel pre deti a mládež (ASSITEJ). Cieľom tohto dňa je pripomenúť si významnú úlohu, ktorú divadelné umenie zohráva v živote svojich divákov i tvorcov. Autorom posolstva na rok 2009 je Roberto Frabetti, umelecký riaditeľ Epicentra - divadelného centra pre deti a mládež v strednej a juhovýchodnej Európe.
- SVETOVÝ DEŇ BÁBKOVÉHO DIVADLA (21. 3.) Autorom medzinárodného posolstva na rok 2009 je Peter Matásek. Okrem iného v ňom píše: "...Pochodňou v rukách Prométhea je Horiaca bábka, dar bohov, ktorí poslali odraz svojej podoby ľudskému pokoleniu, aby neboli zabudnutí. Ľudský rod ju v pokore prijal, svojich bohov si pripomínal, vytváral ich obraz a svoj meniaci sa vzťah k nim...Prométheus už pravdepodobne nepriletí. Na to sme už príliš rozumní, aby sme jeho návrat znovu vnímali. Preto chráňme tých, ktorým sa dostalo možnosti prevziať, niesť a odovzdať Horiacu bábku. Je to pravdepodobne jediná možnosť jako si jej oheň udržať."
- SVETOVÝ DEŇ DIVADLA (27. 3.) Svetový deň divadla sa spája s dátum 27. marec od roku 1962. Počas tohto dňa sa konajú po celom svete rôzne podujatia zamerané na propagáciu divadelného umenia. Divadelníci pritom používajú všetky prostriedky, písané a hovorené slovo nevynímajúc. Preto Medzinárodný divadelný inštitút (International Theatre Institute – ITI) ako hlavný organizátor osláv vydáva ku Svetovému dňu divadla Medzinárodné posolstvo, ktoré každý rok pripravuje iná osobnosť svetového mena. Historicky prvé posolstvo oslavujúce silu dramatického umenia napísal Jean Cocteau. Z ďalších osobností, ktoré sa v mene divadelníkov prihovorili svetu, možno spomenúť Arthura Millera, Laurence Oliviera, Jean-Louisa Barraulta, Petra Brooka, Richarda Burtona, Eugene Ionesca, Edwarda Albeeho či Václava Havla. Autorom posolstva na rok 2009 je Augusto Boal, divadelný režisér, spisovateľ a politik z Brazílie, ktorý bol v roku 2008 nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Z jeho posolstva vyberáme: "Všetky spoločnosti sú vo svojom každodennom živote svojím spôsobom „spektakulárne” a vo výnimočných momentoch vytvárajú „divadlo”. Sú „spektakulárne” v podobe spoločenských inštitúcií a vytvárajú „divadlo” podobné tomu, ktoré ste si prišli pozrieť. Napriek tomu, že si to mnohí neuvedomujú, medziľudské vzťahy sú tiež štruktúrované divadelným spôsobom. Využívajú priestor, reč tela, výber slov a zmeny hlasu, konfrontáciu myšlienok a vášní; všetko, čo sa odohráva na javisku, žijeme v našich životoch. My sme divadelníci! Svadby a pohreby sú „divadlom”, ale sú ním aj každodenné rituály, také automatické, že si ich už ani neuvedomujeme. Slávnostné príležitosti, ale aj ranná káva, vzájomné želanie dobrého rána, nevinná láska, ale aj prívaly vášne, schôdza senátu či diplomatické stretnutie – to všetko je divadlo. Jednou z hlavných úloh nášho umenia je naučiť ľudí vnímať divadelnosť v bežnom živote, v ktorom sú sami sebe hercami aj divákmi, divadlo, v ktorom javisko a hľadisko sú jedno. Všetci sme umelcami. Tým, že vytvárame divadlo, učíme sa vidieť veci zjavné, ktoré však bežne nevidíme, lebo sme si na ne až priveľmi zvykli. To, čo je pre nás bežné, stáva sa neviditeľným: robiť divadlo znamená osvetľovať javisko každodenného života..."  |