Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov (ZSDKT) v spolupráci s Ústavom divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied pripravilo vedeckú konferenciu na tému Generačné premeny a podoby slovenského divadla (od 80. rokov 20. storočia po dnešok). Podujatie s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa uskutočnilo 18. júna 2012 v Malom kongresovom centre SAV na Štefánikovej 3 v Bratislave.
      Na viacerých vedeckých podujatiach, ktoré ZSDKT v uplynulých rokoch pripravilo, autori príspevkov položili otázku ako sa mení slovenské divadlo po roku 1989. Niekedy zaznela priamo, inokedy bola súčasťou zamýšľania sa nad inými fenoménmi divadla – hrdinom či divadelnou réžiou. Preto zameranie poslednej konferencie, tentoraz na tému generačných premien a podôb slovenského divadla nebolo vôbec náhodné. Jej koncepciu vypracovali Dagmar Podmaková a Nadežda Lidovská s cieľom zamyslieť sa nad tým, či na Slovensku na základe konkrétnej divadelnej tvorby možno hovoriť o generačných prejavoch divadelníkov v takom význame, aby vošli do dejín slovenského divadla.
      Pozvanie vystúpiť na tomto vedeckom podujatí prijali poprední predstavitelia slovenského teatrologického myslenia zo Slovenskej akadémie vied, Vysokej školy múzických umení a iných umenovedných pracovísk. Spoločne sa zamýšľali s mladšími kolegami nad tým, v ktorých oblastiach slovenského divadla sa môže tvorba divadelníkov označiť za generačný prejav s jasne čitateľným programom (témou, formou, cieľom). Kedy možno hovoriť o generačnej výpovedi a čím sa napríklad odlišuje len od náhodného programu jednej skupiny.
„Konferencia otvorila svojím spôsobom zanedbanú tému generačného pohybu v slovenskom divadelnom umení. Prednesené príspevky priniesli sériu originálnych reflexií, analýz a svedectiev, zachytávajúcich premeny divadelného myslenia a charakterizujúcich prínos a znaky jednotlivých pokolení nielen v scénickej praxi činoherného, bábkového a operného divadla, ale aj v teatrológii. Vystúpenia referujúcich vyvolali rozsiahlu, občas až búrlivú diskusiu, ktorá potvrdila potrebnosť skúmania a pomenovania generačných procesov v divadelnom umení. Ukázali sa možnosti ďalšieho rozvíjania témy a naliehavosť jej komplexnejšieho spracovania,“ zhodnotila prínos podujatia N. Lindovská.
      Materiály z konferencie sa nepochybne stanú významným príspevkom k mapovaniu dejín slovenskej kultúry a umenia v čase veľkej spoločenskej premeny na prelome tisícročí. Široká verejnosť sa bude môcť s príspevkami, ktoré na konferenciu odzneli, ako aj so spracovaným záznamom z diskusie, ktorá otvorila širšie otázky ako ponúkala téma pracovného stretnutia, zoznámiť prostredníctvom knižnej publikácie. Zborník, ktorý zakončí trojetapový projekt kolektívneho zamýšľania sa nad premenami a podobami slovenského divadla od 80 rokov po dnes cez objekt záujmu (hrdina), tvorcu jeho scénického zviditeľnenia sa (réžia) a výpovede (generačnosť), vyjde na konci roka 2012. Jeho vydavateľom je Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV.