Na slovenský knižný trh sa dostáva zborník Proces rozvoja divadelnej réžie po roku 1989 (vydal Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, 2012). Vznikol ako výsledok vedeckej konferencie s rovnakým názvom, ktorú zorganizovalo Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov s finančnou podporou MK SR a v spolupráci s UDFV SAV. Podujatie sa uskutočnilo v roku 2011 v Bratislave s cieľom pomenovať stav slovenskej divadelnej réžie po zásadných zmenách politicko-ekonomického modelu našej spoločnosti po roku 1989. Publikáciu tvorí 12 pohľadov teatrológov, divadelných historikov a kritikov (M. Blahynka, L. Čavojský, L. Dzadikova, E. Knopová, N. Lindovská, D. Podmaková, M. Polák, S. Šimková), ako aj tvorcov (scénograf a pedagóg J. Zavarský, režisér V. Kollár, dramaturgička M. Kičiňová a ďalší) na túto problematiku. Zaujímavé je sledovať názory odborníkov rôzneho veku na cesty, po ktorých prešla slovenská divadelná réžia za ostatných viac než dvadsať rokov.
      „V druhej dekáde 21. storočia divadlo ešte žije. Pritom už po vzniku televízie mu predpovedali zánik. Potešujúce je, že divadlo stále viac priťahuje mladých ľudí. Pasívne, ako prijímateľa umeleckého diela, ale aj aktívne. Ako jeho tvorcu, respektíve spolutvorcu, “ napísala do predslovu Dagmar Podmaková, zostavovateľka a spoluatorka konceptu zborníka. Publikácia hľadá odpoveď na viaceré otázky. Medzi iným aj na to, ako sa po roku 1989 zmenila divadelná réžia, čo by malo byť úlohou divadelnej diplomacie alebo čím chcú osloviť a zaujať režiséri divákov. Názory teatrológov, či sa réžii a režisérom darí viac v tzv. „kamenných“ divadlách alebo na alternatívnych scénach sa rôznia. Čo zostane po slovenskom divadle tejto doby? Hovoriť o procese rozvoja divadelného umenia (vrátane réžie), znamená hovoriť o istej pridanej hodnote, ktorú v danom čase pre spoločnosť a kultúrny kontext prináša. To je veľmi rozsiahla téma, ktorá sa nedala pokryť jednou konferenciou. Z toho dôvodu bude osožné, ak na tento prvý krok smerom k mapovaniu a reflexii tejto problematiky nadviažu ďalšie, lebo réžia je zrejme určujúcim bodom divadla.